|
História školy
Pramene: J.Alberty, P. Martuliak - Banská Bystrica v znamení
kalicha, Fotografie: Ing. Peter Račko Od čias, čo cirkev v
Banskej Bystrici získala svoju samostatnú farnosť, svojho kňaza a postavila
svoj kostol, vznikla pri farskom úrade aj farská škola. Podobne ako aj v iných
mestách existovala od čias stredoveku aj v Banskej Bystrici mestská
elementárna škola. Prvý banskobystrický farár, zároveň
aj učiteľ, ktorého poznáme bol Stephanus. Spomína sa v roku
1303. 16
storočie - REFORMÁCIA. V teoretických prácach Dr. Martin Luther
uvádza i nasledovnú myšlienku: Kto neškoľuje svoje deti, poškodzuje štát. V
roku 1529 podporila mestská rada voľbu predstaviteľa školy, stúpenca
reformácie, školského majstra menom Erasmus. Koncom
päťdesiatych rokov 16. storočia, v čase prijatia vyznania viery banských
miest Confesio heptapolitana, prijala mestská rada aj niektoré
opatrenia v oblasti školstva. K nim patrilo aj pozývanie učených pedagógov
zo zahraničia, hlavne Nemcov. Takto sa na poste rektora banskobystrickej
mestskej latinskej školy vystriedalo od 60. rokov 16. storočia do čias jej násilnej
likvidácie (r. 1674) asi 16 učiteľov - rektorov nemeckého pôvodu. Z aspektu
štruktúry učebných predmetov podľa učebného plánu z roku 1617 možno konštatovať,
že sa tu nepestovali prírodovedné predmety, okrem jednej hodiny matematiky týždenne
v druhej a tretej triede. Z jazykov sa tu vyučovali latinčina a v menšej
miere gréčtina. Ďalej sa tu vyučovali Lutherov katechizmus, dialektika, rétorika,
spev a hudba. Prostredníctvom týchto predmetov sa sprostredkúvali aj
vedomosti z prírodopisu, zemepisu aj dejepisu. V druhej
polovici 17 storočia sa začali sťahovať chmáry nad mestskou latinskou
školou v Banskej Bystrici najmä so stupňovaním protireformačného
tlaku. Dňa 5. marca 1974 bol na bratislavský súd predvolaný aj rektor školy
Matej Sturzer a konrektor Tomáš Steller. Keďže Steller odmietol
konvertovať na katolícku vieru, podstúpil útrapy vo väzení i na galejach.
Činnosť školy sa obnovila v roku 1678 počas povstania Imricha Tököliho.  Dvojica
chýrnych pedagógov Ján Pilárik a Ján Búrius sa stala známou a vyhľadávanou.
Zásluhou týchto vzdelaných mužov slovenského pôvodu začala škola nadobúdať
opäť výbornú povesť. Bola v podstate komplexným, nižším i vyšším
gymnáziom. Ako študent druhého ročníka gramatiky, sa v októbri 1695 zapísal
na gymnázium aj mladý očovský rodák Matej Bel. Matej Bel sa vrátil
po štúdiách do Banskej Bystrice v roku 1708 a ujal sa na gymnáziu úradu
konrektora. Ako o tom neskôr tvrdili jeho žiaci, bola jeho zásluhou na gymnáziu
na vysokej úrovni výučba kultivovanej, elegantnej latinčiny. Vyučoval aj gréčtinu
a najstarších študentov, ktorí sa pripravovali na teologickú dráhu, aj východné
jazyky hebrejčinu, chaldejčinu a sýrčinu. Okrem toho na vysokej úrovni vyučoval
i geografiu a históriu. V roku 1710 sa stáva Matej Bel rektorom gymnázia. Vďaka
dobrému chýru gymnázia počas jeho rektorovania rapídne vzrástol i počet
jeho študentov. K 18. aprílu 1714 dosiahol počet 125 žiakov.
Úroveň
vyučovania na Evanjelickom gymnáziu po odchode Mateja Bela postupne upadala.
Bolo by nespravodlivé pripisovať bezprostrednú zodpovednosť za túto skutočnosť
len jeho nástupcom. Prvoradou príčinou bolo pretrvávajúce tendenčné úsilie
vládnucich svetských i cirkevných kruhov oslabovať úroveň jednej z hlavných
bášt protestantizmu, t.j. evanjelického školstva. Podľa zásad
Ratio Educations z roku 1777 mal mať každý národ vlastné školy so
svojim jazykom a učiteľmi, ktorí dobre ovládajú rodný (materinský) jazyk,
ale aj iné jazyky, ktoré sa používali v Uhorsku. Nový panovník Jozef II.
zavádza povinnú 6-ročnú školskú dochádzku. Dochádza k pokusom spájať
katolícke a evanjelické gymnáziá. Vzniká tak štátne gymnázium (z katolíckeho
gymnázia) s tým že na tomto gymnáziu vyučujú i evanjelickí učitelia a
majú naň prístup i študenti z evanjelických rodín. Tieto snahy o spájanie
však neboli správne pochopené a neviedli k trvalejším úspechom. V tomto čase
pretrváva i evanjelické gymnázium i keď postavené mimo financovania
štátom. V týchto rokoch v ňom študuje 91 žiakov. Na začiatku
19 storočia napriek neutešenej hospodárskej situácii dochádza opäť k
rozkvetu a obrode bystrického evanjelického gymnázia. Hlavným činom, ktorý
ovplyvnil túto skutočnosť, bolo rozhodnutie dvoch predstaviteľov Banského
obvodu. Jeden z nich, zemepán Ján Radvanský ako hlavný inšpektor
obvodu, druhý ako superintendent Krištof Liczy, banskobystrický farár
rozhodli sa zriadiť na vyššej úrovni dve gymnáziá. V Banskej Bystrici a
Banskej Štiavnici. Významné zjednotenie a koordináciu
spolkovej činnosti na interkonfesijnej základni znamenalo založenie Spolku všeobecnej
vzdelanosti v Banskej Bystrici koncom roku 1847. Predsedom spolku sa stal Karol
Kuzmány, evanjelický kňaz v Banskej Bystrici. Z tohto
obdobia je známa spolupráca Karola Kuzmányho a Štefana Moyzesa,
katolíckeho biskupa na národa roli dedičnej. Spolupracovali intenzívne
i v novom inštitúte slovenského národa Matici Slovenskej - biskup Moyzes ako
predseda a superintendent Karol Kuzmány ako podpredseda. Táto ich spolupráca
na pôde Banskej Bystrice sa prenášala i na pôdu školskú. V tomto čase
najmä zásluhou Kuzmániho vzniká opatrovňa chudobných. Za svoje výborné
výsledky, ktoré dosahovala pri výučbe a výchove dievčat, si vyslúžila
osobitnú povesť aj bystrická evanjelická dievčenská škola. 
Budova Kuzmányho spolku, objekt bývalej dievčenskej evanjelickej školy
(nazývaná dnes ako prezbyteriálna budova, či modlitebňa) na Lazovnej ulici.
Rakúsko-maďarským
vyrovnaním v roku 1867 sa Uhorsko vymanilo spod nadvlády Rakúska. Maďarizačné
útoky sa začali najprv proti štátnemu vyššiemu katolíckemu gymnáziu.
Nepomáhali ani opakované žiadosti biskupa Moyzesa u panovníka a ďalších
vysokých inštancií vo Viedni. Zostrená maďarizácia, tlakom ktorej podľahlo
v druhej polovici 60. rokov katolícke gymnázium, plnou mierou postihla
aj evanjelické gymnázium. Doposiaľ sa na vyučovaní používali
slovenský a nemecký jazyk. Ako hlavný vyučovací jazyk sa násilne zaviedla
maďarčina. Pritom na škole študovalo 4/5 Slováci a 1/5 Nemci. Po
slovensky sa vyučovalo už iba náboženstvo. Slovenský a nemecký jazyk
sa mohli používať iba ako pomocné jazyky. Napriek zložitým
podmienkam prežívala škola v tomto období vnútorný rozkvet. Pod vedením
rektora Rosenauera sa vybudovala rozsiahla žiacka a profesorská knižnica.
Vznikli odborné kabinety, ktoré boli vybavené vzácnym zariadením. Medzi
nadaných a obetavých profesorov patril najmä učiteľ matematiky a fyziky
Ján Kmeť. Tento učiteľ i v časoch maďarizácie, pre lepšie
pochopenie, vysvetľoval žiakom matematiku i po Slovensky. Za toto počínanie
bol Kmeť pokarhaný v kostole pred celým cirkevným zborom. 13.
októbra 1912 rozhodol evanjelický cirkevný zbor o zriadení vyššieho osemročného
gymnázia. Škola tým prirodzene získala vyššiu autoritu a vážnosť.
Riaditeľom bol erudovaný pedagóg a dobrý organizátor Michal Varga. Pod jeho
vedením škola prosperovala aj zásluhou viacerých kvalitných profesorov.
Medzi nich patril i neskorší riaditeľ gymnázia Dr. Edmund Oravec. Z iniciatívy
M. Vargu a jeho kolegov padol návrh na výstavbu novej budovy gymnázia.
Stavba bola z vôle cirkevného zboru postavená i zo zbierky (18 000 zlatých
od členov zboru) a bola slávnostne otvorená 4.9.1895.  Budova
gymnázia v jej podobe z roku 1895. Aj napriek postupujúcej
intenzívnej maďarizácii na bystrických školách v žiackych radoch celkom
nevymizol slovenský duch, láska a úcta k materinskému jazyku a slovenskej
kultúre. Aktivita mladých študentov vyvrcholila založením spolku Náš
kruh Bratia neskôr premenovaný na Slovenskú literárnu jednotu Sokol. Neskôr
boli tieto aktivity študentov odhalené, vyhlásené za panslavizmus a tvrdo
potrestané. Mračná temnoty nad osudom národa odsúdeného
na zánik pretrhol až záver roka 1918, ktorý priniesol rozpad rakúsko-uhorského
žalára národov. Po nastolení poriadku československými orgánmi v januári
1919 vyučovanie na gymnáziu prestalo. V novovzniknutej ČSR prechádzali
všetky stredné školy pod správu štátu. Katolícke gymnázium v Banskej
Bystrici prešlo do rúk štátnej správy už vo februári 1919. Dostalo názov
Štátne gymnázium Andreja Sládkoviča. V septembri 1921 prestalo
existovať aj evanjelické gymnázium a zlúčilo sa s týmto štátnym gymnáziom. Počas
bohatej histórie gymnázia do roku 1921 na ňom pôsobili ako študenti, učitelia
či formovatelia evanjelického vzdelania mnohé významné osobnosti slovenského
národa. Medzi inými to boli Matej Bel, Andrej Braxatoris Sládkovič, Karol
Kuzmány, Milan Hodža, Štefan Krčméry, Janko Jesenský i Martin Rázus. Obdobie
totalitnej vlády komunistickej moci neumožňovalo existenciu cirkevných škôl.
Po víťazstve demokracie v roku 1989 bolo i cirkvám umožnené opätovne zriaďovať
školy. Je známe že cirkevné školy patria i v Európe medzi najkvalitnejšie
a preto je predpoklad, že cirkevné školy svojím postavením v spoločnosti
poskytujú iný rozmer ako štátne školy. Po viac ako 70. rokoch Evanjelická
cirkev a.v. na Slovensku zriadila v Banskej Bystrici Evanjelické gymnázium.
Gymnázium najskôr sídlilo v Hornej Mičinej, neskôr sa presťahovalo do
internátnych priestorov SOU elektrotechnického na Zvolenskej ceste. Od
septembra 2003 sa gymnázium po viac ako 8O rokoch vracia do budovy, ktorá bola na tento účel postavená zo zbierky evanjelikov - na Skuteckého
ulicu č. 5 a možno povedať, že sa tak vracia i späť banskobystrickému
cirkevnému zboru.
|
